Zloženie riešiteľského kolektívu

Osobitne významnou je skutočnosť, že na vedeckej úrovni sa problematika výskumu cyrilských písomností na Slovensku (okrem slavistického pracoviska v SAV a centra v rámci Teologickej fakulty TU) takmer vôbec neštuduje. Tejto téme sa venuje práve kolektív zapojený do tohto projektu, preto je vysoko reálne aj jeho úspešné riešenie. Treba však zdôrazniť, že úspech takto koncipovaného výskumného projektu vyžaduje aj štruktúrne začlenenie poznatkov, ktoré v procese ich systematizácie umožní dosiahnuť nielen stanovené ciele, ale aj zlepšenie využitia ľudských, hmotných, nehmotných a finančných zdrojov, ktoré sú závislé od jednotlivých krokov realizácie projektu. Vznikne zacielené sústredenie riešiteľov projektu, ktorý je reálne vytýčený a vymedzený v splniteľných a jasne definovaných postupoch a prioritách. Umožní skúmanie takmer neznámej cyrilskej písomnej kultúry a tradície ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenska. Práve Slavistický ústav Jána Stanislava SAV má dlhoročné skúsenosti nielen s výskumom, ale aj s organizáciou výskumu zameraného na písomné pamiatky v cirkevnoslovanskom i latinskom jazyku, ktoré sú spojené s byzantskou tradíciou. Týmto zaručuje jedinečnosť výskumu bez jeho duplicity v rovnakých alebo podobných tematických okruhoch, alebo v podobnom inštitucionalizovanom prostredí. Projekt utvára možnosti pre jedinečné vedeckovýskumné a koordinačné prostredie zamerané na poznávanie cyrilských písomností na Slovensku. Interdisciplinárne prepojenie slavistického a historicko-teologického výskumu umožňuje predstaviť byzantsko-slovanské kultúrne dedičstvo na Slovensku v reálnych kontúrach.

Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc., je zodpovedným riešiteľom projektu a pracuje ako vedúci vedecký pracovník Slavistického ústavu Jána Stanislava. Dlhodobo a systematicky sa venuje výskumu cyrilských písomností, rukopisov i starých tlačí. Skúma používanie ľudového, oficiálneho i sakrálneho jazyka v písanej i hovorenej forme ako identifikátora etnickej a konfesionálnej príslušnosti. Svoje výskumy sústreďuje na pomedzie dvoch jazykovo-kultúrno-religióznych konglomerátov Slavia latina a Slavia byzantina. Osobitný význam prikladá cirkevnej slovančine a jej vplyvu na štandardnú a ľudovú formu jazyka v byzantsko-slovanskom prostredí na Slovensku i v karpatskom regióne. Realizoval viacero terénnych a archívnych výskumov, ktoré priniesli zásadné výsledky; od roku 1999 sa zameriaval na digitalizáciu rukopisov a starých tlačí z prostredia východného Slovenska v cirkevnoslovanskom, slovenskom i latinskom jazyku, ktoré ostávali nepovšimnuté, ba neraz i úplne neznáme. Tento korpus materiálov systematicky spracúva a sprístupňuje slovenskej i medzinárodnej vedeckej obci i širšej verejnosti formou vedeckej edície Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae, ktorej je aj spoluzakladateľom (v roku 2003). Korpusu pamiatok venuje systematicky spracúvané vedecké štúdie, monografické publikácie, vedecké i popularizačné prednášky a výstupy, v ktorých sa interdisciplinárna slavistická problematika neobmedzuje len na oblasť jazykovedy, ale presahuje najmä do oblasti kulturológie, etnológie a histórie. Vo svojich vedeckých publikáciách poukazuje na skutočnosť, že cyriliku a liturgickú cirkevnú slovančinu používanú v prostredí gréckokatolíkov na Slovensku nemožno pokladať za jediné kritérium, podľa ktorého sa dá od najstarších čias určovať jazyková či etnická príslušnosť jej používateľov. Liturgický jazyk svedčí iba o príslušnosti k obradu a zachovávaní liturgickej tradície. Interdisciplinárny výskum vzťahov slovenského jazyka a kultúry k slovanskému i neslovanskému prostrediu je trvalá a aktuálna téma. Vychádza z potreby skúmať vlastnú identitu nie ako výsledok globalizačných či integračných mechanizmov, ale ponúka komplexný a systematizujúci pohľad na parciálne otázky vývinu slovenského jazyka a kultúry vo vzťahoch so slovanským i neslovanským prostredím. Slovenskú kultúru, jazyk a dejiny P. Žeňuch predstavuje ako celok jedinečný nielen svojím obsahom, ale predovšetkým ako prirodzenú, formujúcu a neoddeliteľnú súčasť európskeho i medzinárodného priestoru.

Doc. SEODr. a PaedDr. Šimon Marinčák, PhD., vedúci vedecký pracovník Centra spirituality Východ–Západ Michala Lacka TF TU, patrí medzi európsku špičku výskumníkov v oblasti skúmania liturgickej tradície byzantského obradu v karpatskej oblasti. Je členom medzinárodných vedeckých spoločností, členom predsedníctva a vedeckým sekretárom Spoločnosti pre východné liturgie (SOL = Society for Oriental Liturgies), je členom Medzinárodnej spoločnosti pre východnú cirkevnú hudbu (ISOCM = International Society for Orthodox Church Music) so sídlom v Joensuu (Fínsko) a členom predsedníctva a výkonnej rady Siete európskych jezuitských centier SCRIBANI so sídlom v Antverpách. Je členom redakčného kruhu medzinárodnej vedeckej série Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae, ktorá vychádza s podporou Pontifio Istituto Orientale v Ríme, a členom redakčnej rady časopisu Slavica Slovaca.

ThLic. Tomáš Mrňávek, PhD., je liturgistom byzantskej cirkvi a vynikajúco pozná problematiku interkonfesionálnej komunikácie medzi latinským Západom a byzantským Východom v kontexte slovanskej duchovnej kultúry v historickej perspektíve. Ako člen riešiteľského kolektívu pracuje na projekte od 1. apríla 2017. V rámci svojho vedeckovýskumného zamerania sa venuje výskumu latinizácie na pramennom materiáli zahrnujúcom rukopisné texty s vybraným historicko-teologickým a liturgickým diskurzom. Sústredí sa najmä na interkonfesionálnu komunikáciu medzi latinskou a byzantskou tradíciou v priestore historickej Mukačevskej eparchie do konca 18. storočia.

Prof. PhDr. Peter Zubko, PhD., profesor teológie a dejín cirkvi, pracovník Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, sa v rámci riešenia projektu v zaradení samostatný vedecký pracovník v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV sústreďuje na výskum vzťahov latinskej a byzantskej kultúrno-religióznej tradície na Slovensku a v stredoeurópskom priestore, skúma historické texty súvisiace s prelínaním byzantskej a latinskej kultúrno-obradovej tradície z kultúrno-historického a teologického hľadiska.

ThLic. Andrej Škoviera, PhD., ako samostatný vedecký pracovník Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV bol členom riešiteľského kolektívu od 1. júla 2015 do 15. januára 2017; vykonával činnosti zamerané na vedecký výskum byzantsko-slovanskej kultúrno-religióznej tradície na Slovensku v nadväznosti na cyrilo-metodskú misiu i na jej postcyrilometodské pokračovanie u nás a medzi južnými Slovanmi, analyzoval texty hagiografií svätých sedmopočetníkov a ďalších textov byzantskej kultúrno-obradovej tradície postcyrilometodského obdobia z historicko-teologického aspektu.

Mgr. Svorad Zavarský, PhD., samostatný vedecký pracovník v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, sa venuje výskumu latinských textov byzantskej i latinskej kultúrno-obradovej tradície v kontexte interlingválnej latinsko-slovenskej reality.

Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD., samostatná vedecká pracovníčka Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, sa venuje výskumu textov i komparatívnemu jazykovednému a kulturologickému výskumu prameňov slovesnej tvorby v interakciách jazykových, etnických i konfesionálnych vzťahov.

Na riešení projektu sa zúčastnia aj štyri mladé pracovníčky Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV (do 35 rokov) – Mgr. Svetlana Vašíčková (pracovníčka SÚJS SAV a externá doktorandka), Mgr. Mária Prokipčáková, Mgr. Mária Strýčková a Mgr. Ľubomíra Wilšinská (interné doktorandky). M. Strýčková a Ľ. Wilšinská pripravia v rámci projektu dizertačné práce venované kontextuálnemu výskumu latinskej písomnej kultúry v prostredí východného obradu. S. Vašíčková v externej forme doktorandského štúdia pripraví dizertačnú prácu z okruhu apokryfickej a kázňovej literatúry v Mukačevskej eparchii v 17. storočí a M. Prokipčáková vypracuje dizertačnú prácu na tému bohoslužobnej kultúry a jej externých výrazov v partikulárnej tradícii Mukačevskej eparchie. V rámci projektu bude cieľom aj utvorenie nových miest pre týchto mladých pracovníkov do 35 rokov.

Všetci riešitelia projektu už cielene, dlhodobo a systematicky spolupracujú na viacerých spoločných výskumných projektoch, pričom sa svojím zameraním vhodne dopĺňajú, napr. jazykovo-historické a kultúrno-konfesionálne kontexty cyrilskej písomnej kultúry skúma P. Žeňuch, P. Zubko, Š. Marinčák; jazykovú a literárno-historickú stránku cyrilskej a latinskej písomnej tradície s presahmi do apokryfickej, homiletickej i prozaickej tradície skúma K. Žeňuchová, S. Zavarský, A. Škoviera a pod.

Ing. Lýdia Rummelová a Martin Žeňuch sú technickí pracovníci projektu. Zabezpečujú technické, organizačné a administratívne aktivity, ktoré súvisia s riadnou činnosťou projektu APVV.

Posledná úprava webu: 22.1.2018