Zakladne informacie
Riesitelsky kolektiv
Publikacie
Pramenne materialy
Publicita
Kontaktne udaje
Spravy o cinnosti projektu
Agentura na podporu vyskumu a vyvoja
Slavisticky ustav Jana Stanislava SAV

Informačné panely o litmanovských rukopisoch z 18. storočia

Cyrilská písomná tradícia zohráva významnú úlohu v dejinách slovenskej kultúry, lebo sa v nej spája kultúrny obraz modernej spoločnosti s cyrilo-metodským dedičstvom.

25. júla 2015 sa počas Litmanovských slávností podarilo formou informačných panelov prezentovať vybrané ukážky rukopisov, ktoré sú súčasťou výskumných zámerov riešenia projektu APVV-14-0029 s názvom Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia. Prezentované rukopisné texty pamiatok vznikli v Litmanovej v 18. storočí a tvoria dve rukopisné zbierky textov. Litmanovské cyrilské rukopisné zbierky textov zahrnujú životy svätých, napr. sv. Barbory, apoštola Andreja, Kozmu a Damiána, či Antona Pustovníka. Obsahujú aj súbor kázní, exempiel, mravoučných poučení, ktoré obohatené miestnymi reáliami vysvetľujú základné kresťanské pravdy. Takéto zbierky textov slúžili predovšetkým pri vzdelávaní veriacich v nedeľných školách i vzdelávacích krúžkoch.

Prezentácia rukopisných pamiatok sa stretla s veľkým záujmom miestnych obyvateľov v Litmanovej. Sama existencia rukopisných textov tohto druhu z 18. storočia svedčí nielen o vysokom stupni kultúrneho a duchovného života regiónu, ale zároveň umocňuje kultúrne povedomie obyvateľstva tohto regiónu Slovenska a jeho spätosť s byzantsko-slovanskou tradíciou.

Žiadosť o kňaza do obce Litmanová z roku 1796

   

My nižey podepsane richtar, priſažne, y cela obec Littmanowſka w panſtvÿ Kemerälnim Lobownianſskim lezica, w provincii ſpiſkey: gednemu každemu, gak wiſſey, tak take niſſeg hodnoſtÿ, aneb werhnoſtÿ a negwic prewelebneg duchowneg, y komu ſe wedetÿ prinalezÿ, zgewne a znamo činime timto ſwedectwim naſſim: že ponewač naſſ prewelebnÿ a prečeſtnÿ pan farar a duſſÿ naſſich paſſicÿ paſtir Basilius Viszloczky ſe pred naſſu obcu natoliko ponižity račil, že naſ hodnih učinil, že ſwu wlaſtnu duchownu perſonu ſpolu ſhromadenu obec nadſſtiwitÿ nam horce a žaloſtliwe predložice: gakim ſpusobem tenže naſſ duchovnÿ paſtir, kterÿ naſ ÿ naſſich predotcoch podle uſtanoveni cirkwi naſſeg ſtarokatolickeg werne ſprawedliwe a neukonano bez wſſeckeg merſkoſtÿ, negmenſſeg pochibi, a poſkwernenÿ, naſſu duchownu za 35. roky paſawal, a naſ nakermowal, wčil ale, na ſwe ſtarſſe dni namiſto poteſſenÿ nie gineho len toliko prenaſledowanÿ ſkuſowati muſi: ſ ktereg pričinÿ tehdÿ, proſi prewelebni a prečeſtnÿ pan farar, abÿ gemu obec tato ſwedectwÿ take gake o wſſem zaſlužil piſemne widalo:
Ponevač ale wec ſprawedliwe a ſluſſne žadagica žadnim ſpusobem ſe odeprety niemuže: ſteg tehty pričinÿ wiſwetlugeme; tohože duchowneho paſtira ſwich wecah duchownich cilÿ naukÿ kreſtianskeg gednemu každemu ſtarſſemu y mladſſemu pilne a opaterne wikonanich ſlowem wſſecko to čo ſe duchownemu činiti naležÿ, gak wedne tak w nocÿ ze wſſetku pilnoſtiu wždÿ wikonawal, každeho wetſſeho, aneb menſſeho dobrim prikladem ſwim duchownem predeſſel, ano podle ſtawu duchowneho ÿ karal, treſtal, ÿ ſkerz werchnost političnu podle preſtupkach, a zaſluchi karati dal, co wic cirkew naſſu obecnu

Manebſſto chram Božÿ ſkerz interceſsiu swogu abÿ ſe nowi wiſtawil u ſwetſkeg werhnoſti wipracowal a noy pod ſwu opaternoſtiu wiſtawil, wecÿ ale do chramu Božieho prinaležice, a na ozdobu chramu tohože Božiho ſ welkim ſwim uſilowanim ſerzowal a do chwalitebneho poriadku prineſſel a ſprowadil, čo wic: ſwe pilne opaternſtÿ pri wiſtawenÿ naſſeho hramu božiho ſam w persone opatrowati a na wſſecko pozor dati, cilÿ predcilÿ popolednim čaſem opatriti, a do poriadku priweſtÿ nikdÿ nezanedbawal, ale wſſecko to, co na ozdobenÿ a zlepčenymÿ cerkwi ſ negwetſſim poteſſenim naſſim neſmirne wikonawal; gedneho každeho gak mladeho tak ſtareho do negmožnegſſeg pomocÿ wiſtawenÿ hramu božiho duhowne napominal. Zwonÿ na wežu ſ pomocu obcÿ tegto wiprowadil a ſerzowal; faru do ſtawu dostateneho kelčikem ſwogim wlaſſnim wiſtawil. Ano gednim ſlowem mluwice wſſecko to co ſe koſtela ÿ farÿ za deržania a negwic opaternoſtÿ ſweg duhowneg dotiče, žadneg ÿ negmenſſeg pochibÿ, aneb žalobÿ nemagice ale owſſem wſſetckeÿ pochwalÿ a ſluſſneho od naſ podekovanÿ zaſlužice, hoden geſt ÿ odſluženÿ duchowneho naſſeho. Ponewač ale wirozumeno geſt, že duchowneho naſſeho prewelebna werhnoſt ginde kde pre negake nedoſtatečne pričinÿ, a ſnad ſkerz negakeho nepritela ſweho preložitÿ miloſtiwo učinitÿ račila: naprotiw ktereg premenÿ nielen proteſſtatiu naſſu ukladame: ale owſſem negpokornegſſÿ inſtugeme: abÿ naſſ duhownÿ ſe nepoſkwerneno a neporuſſeno w naſſeg obci zaderžawal a zatrimawal, abÿ tenže kde mlade weky ſwe hwalitebne a cti hodne bez wſſeckeg pochibi, ale tÿm wic ſweg wetſſu pochwalu duchownu utratil, ÿ ſtare dni ſwe abi u naſ ſtrawil, a wek ſwug ſupelne končil, ſ kterim gak predtim, tak buducnim čaſem wždi gakſſto pričinÿ žadneg na nim

nemagice ſupelne contentni pozustawal a geho stit welebit a pre geho dobro mrawne ÿ chwalitebne zaſluhi do upelneg ſmerti geho a naſſeg neporuſſene abÿ zuſtawal, chceme a konečne žadame. Pre ktereg wecÿ wekſſu giſtotu a hodnowernoſt ačkolwek piſatÿ neznagice, nelen gmenami naſſimi ſkerz ſpiſara naſſeho priſažneho wiznačenimÿ a wlaſtnima rukami naſſima znamenim kiže znamenne a ſwedomi wipiſano ale ano ÿ pečetu naſſu richtarsku w pritomnoſtÿ ÿ znamenitegſſich a perwnich obcich lidÿ a obiwateluw, defensiu honoru ſweho napoſkwerneno zahowania naſſemu hore menowanemu duchownemu; potwrzenÿ Atstat widawame. W Littmanoweg dne 15ho Jnuara 1796ho. Ioan Korczik Richtar †, Varhol Kolacs priſažnÿ †, Jurko Hurkala priſažnÿ †, Vaſko Karpiak priſažnÿ †, Marko Halama priſažnÿ †, Hric Hlinka Koſtelnik †, Ivan Vocskowich obiwatel Littmanowszkÿ †, Ÿ cela obecz Littmanowszka

 

Mgr. Mária Strýčková, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
V rámci projektu APVV-14-0029 CyrSlav
Prevzaté z edície Žeňuch, Peter: Источники византийско-славянской традиции и культуры в Словакии / Pramene k byzantsko-slovanskej tradícii a kultúre na Slovensku. Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. Vol. IV. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV / Pontificio Istituto Orientale / Slovenský komitét slavistov / Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka, 2013. 482 s.

 

 

Litmanovské rukopisné zbierky Štefana Hlinku

Litmanovská rukopisná zbierka výkladov a ponaučení Štefana Hlinku „A“ z 18. storočia

Ponaučenia slúžili na vzdelávanie jednoduchých veriacich predovšetkým v nedeľných školách, či vzdelávacích krúžkoch. Námety sa preberali z evanjeliových perikop a boli prostriedkom pri vykladaní Biblie, pri štúdiu cirkevných dejín i pri príprave kázní. Rukopisné zborníky popri výkladoch evanjelií a ponaučeniach na nedele a sviatky Pána, Bohorodičky a svätých obsahovali aj poučenia od otcov cirkvi i rozličné legendické, historické i ľudové rozprávania. Existencia takejto tvorby svedčí o kultúrnom i spoločenskom rozvoji miestneho duchovenstva i veriacich. V edícii Monumenta byzantino-slavica et latina SLovaciae sa nachádza aj prepis výkladu O divných ľudských národoch, kde vysvetľuje a opisuje napr. satyrov, teda ľudí žijúcich na skalách, ktorí sú rýchlejšich ako zver, či arimaskov, ľudí v tatárskych krajinách s jedným okom na čele a i.
Rukopis sa uchováva v Oddelení rukopisných fondov a textológie Ústavu literatúry T. G. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny v Kyjeve. Digitálna kópia sa nachádza v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV.

 

 

 

Litmanovská rukopisná zbierka životov svätých a výkladov Štefana Hlinku „B“ z 18. storočia

Rukopisný súbor textov je utvorený z rozličných rozprávaní a výkladov, mravoučných ponaučení a kázní, ktoré formou príbehov a rozprávaní vysvetľujú základné kresťanské pravdy. Najčastejšie takéto zborníky vznikali ako odpisy z viacerých predlôh, často sa aktualizovali a dopĺňali, a tak sa do textov jednotlivých rozprávaní dostali miestne kultúrno-spoločenské reálie.
V tejto zbierke textov vykladá sa nachádzajú životy vybraných svätých, napr. sv. Barbory, apoštola Andreja, Kozmu a Damiána, či Antona. V edícii Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae IV. : Pramene k byzantsko-slovanskej tradícii a kultúre na Slovensku (2013) sa nachádza prepísany cestopis O Tibete alebo o znovuobjavenom svete v Ázii, západnej časti sveta. Rukopisná zbierka je uložená v Oddelení rukopisných fondov a textológie Ústavu literatúry T. G. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny v Kyjeve. Digitálna kópia rukopisu sa uchováva v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV.

 

 

 

 



 

Posledná úprava webu: 12.9.2017